Vladimír Havrilla Aktualizácia 26.1.2007
Biografia     Diela     Samostatné výstavy     Kolektívne výstavy (výber)     Ocenenia     Výber z bibliografie     Autorské texty     Odkazy



Dielo Vladimíra Havrillu sa od konca 60. rokov 20. storočia rozvíja v mnohých – paralelne vedľa seba existujúcich – tematických okruhoch, pričom každý z nich podlieha svojej zákonitosti. Navzájom sa prelínajú, ovplyvňujú a spletajú. Za 40 rokov tvorby tak vzniklo akoby pollockovské pletivo. Celok (pohľad autora na život a na umenie) zas poukazuje na kompatibilitu jednotlivých tém.
Ešte na VŠVU si obľúbil prácu s drevom a mramorom a ich kombináciu, v čom vedome nadväzuje na estetiku Constantina Brancusiho a pokračuje v nej, poučený Naumom Gabom a Antoinom Pevsnerom. V 70. a začiatkom 80. rokov vytvoril objekty, výnimočné svojimi prekvapivými a nevídanými kombináciami, ako napr. neónová svietiaca tyč s vodou, prípadne so živými rastlinami. V ďalších prácach spája drevo s keramikou a hliníkom, alebo kameň s tlejivkami a vodou. Každý materiál hrá svoju úlohu, je jedným z charakterov v celku diela. V 70. rokoch navrhoval a aj realizoval fontány a svetelné inštalácie. Vo vode a svetle (očistenie a odhmotnenie) môžeme vidieť aj kresťanskú symboliku.
Havrilla sa vyše desať rokov venoval aj filmu. Okrem dejovej línie bola dôležitým aspektom jeho tvorby priesvitnosť a nemateriálnosť farebného obrazu. Svoje pokračovanie našlo toto médium v práci s počítačom. Od roku 1997 sa počítač stal  základom autorovej tvorby. Nejde pri tom len o modelovanie figúr a narábanie s obrazom a jeho animáciou, či rozprávanie poviedok, ale opäť o zvláštny, pre Havrillu podstatný, aspekt nehmotnosti virtuálneho sveta: stlačením gombíka svet zmizne, nastane to, čo symbolicky nájdeme v skle, vode, svetle alebo v bielej farbe – „absolútna“ čistota.
Hore

Biografia

1943 Narodil sa 13. mája v Bratislave
1957-1962 Škola umeleckého priemyslu, Bratislava
1962 V pivnici na ulici J. C. Hronského si zriadil ateliér, v ktorom modeloval sadrové sochy ovplyvnené Brancusim a Moorom
1962-1968 VŠVU, Bratislava (prof. F. Štefunko, R. Pribiš)
Koniec 60. r. Začiatok literárnej činnosti
1970 Štyri reliéfy a plastika, Dom smútku, Revúca
1970-1973 Ateliér Abbey Road s Mariánom Polonským na Radlinského ul. v  Bratislave
1970-1984 Projekty fontán
1972-1982 Intenzívne sa venuje trikovej, animovanej a hranej filmovej tvorbe. Natočil 20 krátkych filmov (super8-mm) a napísal približne 140 scenárov a námetov k filmu
1972 Vtáčia žena (film)
1974 Ako jediný výtvarník vystúpil zo Zväzu Slovenských výtvarných umelcov
1975 Plastiky v interiéri a exteriéri Zeleného domu, Bratislava (zničené 1990)
1976 Vyšetrovacia väzba, Bratislava
1978-1981 Aktivity v oblasti performance v úzkom okruhu priateľov (Ján Budaj, Peter Bartoš, Róbert Cyprích, Juraj Mihalík, Peter Thurzo, Jaroslav Štuller, Ľuba Lauffová, Tomáš Petŕivý, Igor Kalný, Tomáš Štraus)
1978 Fontánka, Košice, (Realizácia v architektúre)
1979 Prezentácie filmov v Galerie de Appel, Amsterdam a Galerie Dziekanka, Varšava. Konštruoval priestorové stavebnice.
1980 Fontánový muž
1980 550 B. C.
1980-1981 Rozsiahly cyklus figurálnych pastelov
1982 Venuje sa art-protisom
1982-1984 Podpisuje niektoré práce pseudonymom R. W. (Róberta Weinerová)  alebo R. W. V. H.
Cyklus malieb na papieri Sweet sixties
1984 Pod pseudonymom Róberta Weinerová publikuje fragment románu Noc
a deň (Svédectví, Paríž)
1985 Projekty Atrium a Ten Minutes (súťaže pre architektúru, vypísané časopisom Japan Architecture)
1987 Projekt Dix minutes (súťaž Inventer 89 pre architektúru, vyhlásená francúzskou vládou)
1986-1994 Venuje sa keramickej tvorbe ako dizajnér v štúdiu Art 4, Bratislava.
Vyrába pomaľované vázy, špeciálnu šálku na kávu s dvoma otvormi prepojenými na dne šálky, ženské torzo nazvané Generál
1989-1990 Socha Zenové dievča, bronz a žula, Petržalka, Bratislava (Realizácia v architektúre)
1990 Vytvoril Sochu cez telefón, ktorej výrobu zadal len cez telefonický príkaz
1990-1993 Vyučuje sochárstvo na VŠVU v Bratislave. Logo pre Galériu Medium
1991 Body and Soul. Použije anonymný, nájdený obraz a nechá ho takmer nedotknutý vyznieť spolu s vlastným dielom
2000 Rok pred 11. septembrom vyvesí plagát Muž Sochy slobody (návrh na dostavbu dvojičiek) vo WTC v New Yorku. Na plagát dal nápis: Novarum rerum nascitur nobis ordo (Poriadok nových vecí prichádza)
Hore

Diela

Odyseus a Penelopé, 1995, (dva objekty) sklo, v. 14 cm

Havária lietadla je jedným zo základných motívov, ktorý sa ťahá celým dielom autora od druhej polovice 60. rokov až po súčasnosť. Hovorí o peripetii života končiaceho katastrofou ale súčasne aj záchranou. Stroskotanca očakáva dievča, tak isto ako Odysea po svojom blúdení Penelope. V Havrillovom diele to je motív existencialistický, náboženský aj milostný. V sklenených objektoch nadobúda priesvitnosť a krása optického skla obsahový význam. Havrilla v ňom poukazuje na transcenenciu, na prechod od hmoty k duši.

Double agent, (Roh) 1978, replika 2006, fixka na kartóne, 57 x 84 cm

Táto práca poukazuje zreteľne na Havrillovo jedinečné metaforické myslenia. Na prvý pohľad ide o konceptuálne dielo alebo dielo z oblasti geometrickej abstrakcie. Oboje je pravda. Vychádza ale aj z motívov kúta, labyrintu, kútového muža, ktorý, keď si sadne do kúta splynie s ním a stratí sa. Trojuholník, do ktorého je vkreslený roh odkazuje na roh, ktorý predstiera čo nie je a zakrýva podstatu. Tak poukazuje hravým spôsobom a minimalistickými prostriedkami aj na ťažké obdobie prenasledovania undergroundových výtvarníkov, či na štbákov v dobe socializmu.

Colour TV, 1982, sieťotlač a olej na skle, 50 x 70 cm

Mix, 1982, sieťotlač a olej na skle, 50 x 70 cm

Prekvapivé a pritom pre Havrillov postoj k tvorbe typické je hneď na prvý pohľad technické spracovanie týchto prác. Havrilla naniesol čiernu kresbu sieťotlačou na sklo a iné farby domaľoval olejovou farbou. Do skla navŕtal štyri diery, cez ktoré sa objekt priskrutkuje na stenu, v odstupe cca. 1. cm. Dielo tak vo svojej kráse a precíznosti nadobudne dizajnérsky charakter.
Práce z väčšieho, dnes už do značnej časti nezvestného cyklu tematizovali napríklad kútového muža v labyrinte s voľným odkazom na Pieta Mondriana, zátišie v štýle pop artistu Roya Lichtensteina, alebo dopad bielej lopty na červenohnedý tenisový kurt – sú to základné motívy v Havrillovej tvorbe a túto sériu môžeme pokladať za jedno z vrcholných diel tejt doby.
Colour TV ukazuje osamelosť života v labyrinte, kde všetko živé sa mení na skalu. Iba v obrazovke levitujú tri veselé bodky v troch základných farbách. Je to ďalšia narážka na Havrillom obľúbeného priekopníka geometrickej abstrakcie Pieta Mondriana, ktorý používal žltú, modrú a červenú na vyjadrenie absolútnej harmónie. A tak ostáva konečná výpoveď stretnutí skaly a ľahkosti alebo tmy a svetla nepreskúmateľne mnohovýznamná.
Mix ukazuje dynamickú tenisovú hru štyroch figúr. Muža a ženu v pravej polovici ľahko rozoznáme. Ich protihráči sú kubický muž vo farbách Mondriána a jeho partnerom je cylinder (ideálny protiklad k hranám). Zmienili sme sa o Mondrianovi, treba sa zmieniť aj o veľkom abstrakcionistovi Jaksonovi Pollockovi: on sa skrýva za gestickými ťahmi, z ktorých je vymodelovaná mužská figúra. Tenisová lopta pripomína znak Yin a Yang a farebne je stvárnená v komplementárnom kontraste modrej a oranžovej. Výtvarne aj obsahovo-existencionálne to vypovedá o hre a súlade protikladov.
Výtvarné prostriedky pripomínajúce comics nájdeme u Havrillu často. Tak ako láska k pop artu alebo k Pollockovi, je aj láska ku comicsu „homage“ pre milovanú Ameriky.
Motív cylindra má v Havrillovom diele zaujímavý kontext. Cylinder v ľudskej veľkosti totiž vyrobil Havrilla aj ako stojacu lampu, ktorá má vo svojom povrchu zabudované tlejivky, pričom mäkké svetlo vychádza z horného otvoru. Ide o ďalší dizajnérsky objekt v tvorbe tohoto výtvarníka.

Saxofónové plátky, 1997, africký mahagón

Rímsky obraz, 2005, digitálna tlač, akryl na plátne, 150 x 220 cm

Klasická téma (často ju nájdeme aj u Picassa) je aj tu doslova autoportrétna: sochár modeluje sochu pred modelom. Stĺpy v pozadí pripomínajú antickú scénu a odkazujú na pôvod európského sochárstva. Kompozícia vychádza z kresieb na tému Deň D, ktorú prvý krát stvárnil už koncom 60-tych rokov a ku ktorej sa Havrilla v 80-tych rokoch často vracal
Havrilla figúry vymodeloval a scénu nakomponoval v počítači v 3-D programe. To mu umožňuje vyskúšať si možné variácie postoja figúr a celkovej kompozície. Popri anonymite  „rukopisu“ počítača kladie volný, gestický rukopis. Symbolická biela farba, farba čistoty a svetla, cez ktorú presvitá príjemne žiariaca oranžová plocha dáva obrazu ľahkosť a vzdušnosť.

Realizácie a projekty v architektúre a  Fontány

Úvod

Od konca 60-tych až do 80-tych rokov vzniklo množstvo projektov do architektúry a do interiérov, medzi ktorými tvoria značnú časť návrhy na fontány. Realizované projekty sa žiaľ dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Sú úzko prepojené s Havrillovou osobnou poetikou pričom boli vytvorené pre krásu a pre pohodu publika. Doba socializmu autorovi s touto pozoruhodnou invenčnosťou ale nepriala.
 

Dom smútku, Revúca, 1970, Mramor?

V Revúcej na strednom Slovensku realizoval Havrilla svoju prvú prácu do architektúry. V štyroch reliéfoch na dome smútku stvárnil vytrácanie ľudského tela a jeho splývanie v bielej hmote zásvetia. Použil obľúbený výtvarný prostriedok z oblasti comicsu, čím svojim spôsobom naväzoval na slávne náboženské reliéfy Giacoma Manzú. Uchoval si pri tom cit pre danú situáciu ako aj brancusiovskú pokoru. Pred domom smútku stojí mramorová symbolická brána s oblakom.
 

Zelený dom, Bratislava, 1975

Havrilla v úzkej spolupráci s architektom I…?? Markom a fotografkou Milotou Havránkovou vytvorili sochársku výzdobu exteriéru ako aj interiéru reštaurácie Zelený dom. Sci fi atmosféra chromovaných stĺpov ideálne korešponduje s monumentálnymi fotografiami podľa Havrillovych fantaskných sôch. Zničené 1990.
Link: Text Lubice  Hustej, Designum

Atrium, v spolupráci s architektom Jurajom Mojžišom, 1985

Sochy: Realizácia a projekty v architektúre

10. minút, , v spolupráci s architektom Jurajom Mojžišom, 1985

1. Ste unavení a najradšej by ste sa na všetko vykašlali. Na chodníku, kde právo bezcieľne stojíte, si všimnite nápis „Desať minút". 3. Schádzate dolu nenápadnými schodmi. 4. Stlačíte gombík, masívne dvere sa odsunú, vstúpite, dvere sa za vami tichučko zavrú. 5. Ocitáte sa v podzemí. 6. Nad vašou hlavou premávajú autá a ľudia. To už nevnímate. Ste v prvej z troch miestností a prehliadate si biele vykachličkované steny i strop. 7. Zhadzujete šaty, ale komplet. 8. Po vaše] pravej ruke je diskrétne WC. Môžete ho použiť. Po ľavej ruke je malá mramorová fontánka, čistá voda, môžete sa napiť. 9. Vchádzate do drahej miestnosti s plytkým kruhovým bazénom a spúšťate sprchy. Voda je vlažná. 10. Až teraz môžete vojsť do tretej a poslednej miestnosti. Je teplá a suchá. Otvor, ktorým vchádzate je nízky, musíte sa trochu zohnúť. (Pokloniť) 11. Miestnosť - steny, podlaha i strop sú obložené čiernou leštenou žulou. Naľavo je výklenok, do ktorého vstúpite. Z úzkych vertikálnych štrbín sála teplý vzduch. Váš pohľad spočinie na jedinej plastike (forme) v strede miestnosti. Forma (socha?) je osvetľovaná zhora mäkkým svetlom. Inak je tu prítmie. 12. Čas a priestor nežne splývajú. 13. Vychádzate, obliekate sa a vystupujete von. 14. A hľa! Svet a vaše bytie sú opäť v jednote.   
Vladimír Havrilla, 1985

Socha Zenové dievča, bronz a žula, Petržalka, Bratislava 1989-1990

Hore

Samostatné výstavy

1971 Galéria Mladých SÚV SZM (spolu s C. Koreňom a Ľ. Hološkom)
1980 Kozel Galerie, Praha
1982 Výstava v súkromnom byte v Petržalke, Bratislava. Na druhý deň políciou zatvorená
1986 B-Klub, Internát Bernolák, Bratislava (s F. Guldanom)
1987 Dotyky a spojenia, Kultúrny dom, Bratislava
1993 Galéria Nova, Bratislava
1999 Galéria Akcent, Ľudová Banka, Bratislava
2000 Cik-Cak Centrum, Bratislava
2001  Galerie Václava Špály, Praha
2002 Galéria Mesta Bratislavy
2003 Galéria Médium, Bratislava
2005 Aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
2006 Medzi sci-fi, slasťou a zenom, Slovenská národná galéria, Bratislava
Hore

Kolektívne výstavy (výber)

1982 Bilder aus der Slowakei 1965-1980, II., Galerie Pragxis, Essen-Kettwig
1989 Sochár a jeho kresba, Slovenská národná galéria, Bratislava
1990 Slowakische Kunst heute, Villa Merkel, Esslingen
1991 Oscillation: Exhibition of Artists from Slovakia and Hungary, Komárno / Múcsarnok, Budapest
1992 Challenge. From Ideology to Ideas, Art Pavillon, Expo 1992, Sevilla
1992 Arte contemporanea ceca e slovacca 1950-1992, Novara
1992 Barbakan '92, Štátna galéria, Banská Bystrica
1993 Slovenská kresba 1975-1989 zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Moravská galérie, Brno; Národní galérie, Praha
1995 Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení, SNG, Bratislava
1997-1998 Alternatívna slovenská grafika, Štátna galéria, Banská Bystrica
2001 Umenie akcie/ Action Art 1965-1989, SNG, Bratislava
2001 Uncaptive spirits: A Selection of Slovak Contemporary Art, Embassy of Slovak Republic, Washíngton, D. C.
2001 Zeitgenôssische slowakische Kunst aus der Sammlung der Ersten slowakischen Investitionsgruppe AG, St. Anna Kapelle, Passau
2002 Slovenské vizuálne umenie 1970-1985. SNG, Bratislava
Hore

Ocenenia

1986 Auckland Studio Potters, Auckland, New Zealand
1988 Art Horizons Competition, New York (s J. Mihalíkom)
1998 Hlavná cena Digital Graphics, Banská Bystrica
1999 4. International Triennial Exhibition of Prints. Certificate of Merit,
Kochi (Japan)
1999 Prize of the Hungarian Artists Association, Gyór
2000 International Print Triennial, Cracow 2000, cena poroty
2000 International Sculptors Competition, Changchun, Invitation
2003 Print Biennal, Seoul, Selected Prize
Hore

Výber z bibliografie

ARCHLEBOVÁ, Tamara: Freestyler – Vlado Havrilla. In: OS, 2000, č. 10, s. 64-65.
ARCHLEBOVÁ, Tamara: Freestyler – Vlado Havrilla. In: Dart, 2001, č. 1, s. 24.
BARTOŠOVÁ, Zuzana: Vladimír Havrilla. In: Dotyky a spojenia 6. Bratislava 1987.
BARTOŠOVÁ, Zuzana – SNOPKO, Ladislav: Dotyky a spojenia. Bratislava 2002.
BROZMAN, Dušan: Vladimír Havrilla. In: A2 Kulturní týdenník, 2005, č. 5, s. 27.
BROZMAN, Dušan: Čo s krásou. In: Kultúrny život, 2, 2001, č. 18, s. 8.
HOLOŠKA, Ľudovít: Vladimír Havrilla. In: Slovenské pohľady, 4 (+112), 1996, č. 3, vnútorná strana obálky.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Plastika ako konceptuálne umenie. In: Zborník príspevkov z kolokvia ...SPEKTÍVA. VŠVU, Bratislava 1999.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Vladimír Havrilla. In: DSVU – 20. storočie. Kat., zost. Zora RUSINOVÁ. SNG, Bratislava 2001, s. 97-98.
HRABUŠICKÝ, Aurel: Umenie Fantastického Odhmotnenia. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat., zost. Aurel HRABUŠICKÝ. SNG, Bratislava 2002.
HUSTÁ, Ľubica: Snackbar s vesmírnou príchuťou. In: Designum, 2005, č. 3, s. 22-25.
MACKO, Jozef: Slovenský alternatívny a experimentálny film. In: Slovenské vizuálne umenie. Kat., zost. Aurel HRABUŠICKÝ. SNG, Bratislava 2002.
MATEJOV, Fedor: Rövid értekezés Vladimír Havrilla szövegei kapcsán (három hosszabb Deleuze-idézettel megmasztva) / Malá úvaha nad textami V. Havrillu (vystužená tromi dlhými citátmi z textov G. Deleuza). In: Kalligram, 1996, č. 3, s. 84-87.
RUSINOVÁ, Zora: Vladimír Havrilla. In: Umenie akcie / Action Art 1965–1989. Kat., zost. Zora RUSINOVÁ, SNG, Bratislava 2001.
STRAUSS, Thomas: Bilder aus der Slowakei 1965–1980. II. J. Meliš. P. Bartoš. M. Kern. V. Havrilla. D. Tóth. Galerie Pragxis, Essen 1982.
VAŠKOVIČOVÁ, Hana: K niektorým problémom špecifík slovenského vývoja umenia alebo „anachronista postmoderny“ Vladimír Havrilla. In: Cesty a príbehy moderného umenia. VŠVU, Bratislava 1997.
VRBANOVÁ, Alena: Vladimír Havrilla – „Ako urobiť svet lepším...“. In: Romboid, 33, 1997, č.3, s. 70-71.
Hore

Autorské texty

HAVRILLA, Vladimír: O umení. In: Mladá tvorba, 13, 1968, č. 7, s. 58.
HAVRILLA, Vladimír: Lido. Bratislava 1987, samizdat, 100 výtlačkov.
HAVRILLA, Vladimír: Loď [3]. Bratislava 1990.
HAVRILLA, Vladimír: Lode a člny. In: Výtvarný život, 38, 1993, č. 3-4, s. 17-22.
HAVRILLA, Vladimír: Čínske dievča. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 1, s. 30-32.
HAVRILLA, Vladimír: Portrét. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 2-3, s. 14-21.
HAVRILLA, Vladimír: Odysseov návrat. In: Výtvarný život, 39, 1994, č. 6, s. 22-24.
HAVRILLA, Vladimír: (moja strana). In: Kultúrny život, 2, 2001, (25. 4.), č. 17, s. 12.
Hore

Odkazy

http://www.designpol.com/Havrilla.html
http://www.inyfilm.sk/Autori/Havrila.htm
http://www.dsy.hu/matrices/vladimir_havrilla.htm
http://www.inyfilm.sk/Autori/txt.havrilla.htm
Hore